.kresadlo

v spánku mi z pootvorených úst unikajú
drobné stavovce

vnímam to ako úbytok potenciálu

ako celiakiu

ktorá sa prikradla v jeden zimný večer
keď naše telá práve zohriate
na prevádzkovú teplotu

zašramotili o seba ako reťaze

ako olovené patričky postkoitálnej letargie

ktoré mi nakoniec vešiaš na plece

v nádeji že sa zídu keď sa rozídeme

môžeme dúfať že to neskončí

reťazovou haváriou tvojich stavcov

že to nebol úmysel

ktorý sa ku mne prikradol ako čiasi ruka

na lôžku pre ňu nie je miesto

ani pre záhradné náradie

i keď tvoja snaha zúrodňovať

je ušľachtilá

lenže môj záhon ťa nepozýva
na etologické soirée

môžeme viesť dualóg ale to zviera

má celkom prirodzené chute

a tak teatrálne krešem o tvoj ekzém

potom sa sťahujem 
do svojej záhradnej skrýše

šepkajúc: pozor kúšem!

aj keď mi v spánku z pootvorených úst
unikajú skice

a odstredená plazma vraj pripomína
bobuľový výber

všetko sa s nami húpe ako slučka nad vodou

ako laso podhodené vydre

ale to zviera má celkom prirodzené chute

tiež sa len kníše na vode

keď na to príde bude nám jasné

kto čo chce

vnímam to ako úbytok potenciálu

ako neuspokojivú komunikáciu