.haluz

nevidím najmenší dôvod

klamať

nevidím dôvod obávať sa

len zákonite chladnem

v súlade s ročným obdobím

-svetlo reže do očí

-chirurg do mňa

a táto spomienka

sa zarezáva

hlbšie než jeho nástroj

do mäkkého tkaniva

kam nevidím

preto sa nemusím obávať

nemusím si klamať

som v rukách rezbára

a jeho snaha

mi okresáva rebrá

jeho snaha ma

(v súlade s ročným obdobím)

mení na píšťalku

.vidím e

všimol som si

že nápadné začervenanie bielkov

vyvoláva podozrenie

na oboch stranách

zatiaľ čo

farebné šošovky pôsobia

extravagantne (gýčovo)

v závislosti od sýtosti farieb

všimol som si

že podozrenie sa zväčša obracia

k autenticite

zatiaľ čo retuš je smiešny

a vždy trocha udivuje

možno ho vnímať

ako spresnenie požiadaviek

ktorých vymožiteľnosť je

garantovaná podozreniami

že nápadné začervenanie bielkov

demaskuje

        skryté chute

.hebká (retro)

skapala pri lavičke

pod skalou

/mušacie letky neúprosne bdelé/

(možno len ľahla únavou

 ktorá aj vo mne

                stelie

          osamenie)

-

skúmavo habkám

              po starom

/a nikto nevie../

 

.tam (retro)

môj sen-

podvihnutá mreža

triády tiav s prepichnutými pľúcami

pijú z tvojho lona

-noci ťa nevyliečia

.(len) ďalšia vzťahová sračka (retro)

nechápeš

        môj situačný humor

homonymné girlandy negatív-

inotaj rituálu s krémom

-

zase sa stretneme

                 vo vete

dostatočne ozvláštnení

vlastným menom

              v súbehu frikatív

disponovaní na všetko

(ak by sa chcelo)

-

/nechápeš

         tú anemickú belosť

keď večer ustatý

                nemyslím na chvaty

len sa hrám s perom/

.inprint (retro)

.archivujem korešpondenciu

             ak bude treba papier

                                 na podpal

-

samozvaný aranžér úskočnosti

lysý portador

             s kľúčom od komory

-

horí posteľ

horí rýpadlo

-

neskoro zvŕtať

              sa v úprimnosti

na vine jelení orez

útla útulnosť

neznáme oči bodré

-

kým všetky výhľady

niekam usadím

povedzte prosím

               kto ste?

 

.Keby som sa niekedy cítil lepšie zavolajte doktora!

na krížoch mi pradie mačka

nemá meno

         len funkciu

nie je to jedna z mojich identít

(divinácia dravého zvnútornenia)

túžba po ďalšej

               ktorá vychladne

na krížoch čo nosím
          ako ratolesť

 

.cíp

stopy sú v snehu

ale sneh nie je

len vržďanie

v mojej predstave

budúcej

takže sústavne imitujem

neznáme

       kroky

priestranné ako dojem

že nevstanem

že sa ani nepokúsim

.zabŕdať do klišé (na znamenie)

mám čistú pleť

postapokalyptické vízie končiace polúciou

mojich 12 bratov sa narodilo do zlých tiel-

tých 12 sestier je na infarkt

keď mi z čela prýšti krv

a ja sa usmievam

zatiaľ čo ľadová plocha dorezaná 
charterovými letmi 
a sýkorkami

umocňuje rozporu-plnosť mojich rozhodnutí

úzkosť z toho

že neviem čo prináša poézia

že neviem čo prináša poézia

nepoznám ticho

ale túžim

         túžim spať

i keď tvoje volania sú útechou

ktorú prehliadam

ako červenú

lebo mnou prestupuje

pompézne sa rozpukáva

v rámci paradigmy samoty a neuspokojivej komunikácie

s vlastnou bytosťou paralyzovanou alkoholom

liekmi a libidom

kým ma rozomieľa vietor

mliaždia ma panvové svaly-

(rektálny záchvev- stotožnenie?)

mám čistú pleť a čakám na spasenie

lež táto lúka je len slepý priemet

niet ani impulzu pre koscov

a mojich 12 sestier sa halí rezolúciou slabých-

tých 12 bratov je na zjedenie

a les sa synopticky valí

aby sme boli nevzrušene

.pre šťastie som si rozbil kolená

neprichádzam s jasným úmyslom-

s o m

a to sa nemení

aj keď ma kníšeš a šepkáš

„stratení prídu bližšie“

neprichádzam a o to tichšie to uľpieva

na veľkých slovách

s o m

len trocha zmätený

s o m

len o trochu bližšie

nič sa tu nemení

lebo neprichádzam s jasným úmyslom

aj keď mi píšeš

a prsník je ďalšie nástupište

na ktoré neprichádzam

aj keď sa kníšeš a šepkáš

„poď bližšie!“