.patinovaná parapeta

odhalené rastlinstvo

ťa neľaká

kálaš pre potešenie

z účinnosti

pre rozmach

obďaleč stôl

stoličky

pod nimi pivá

podupaná difenbachia

odhalené rastlinstvo

ťa neľaká

to rozľahlosť lesa

vzdialený privádzač

ponurosť priedomia

na ktorom jednostaj

zuní prievan

je ťažšie rozhodnúť sa

než skrátka

            nemať čas..

.výkuk zo septiku (enchanté)

prsník je na hranie

ako flauta

hrebeň

fajka

poskytuje nám

zázemie umožňuje

zamerať sa len

na seba

je to aj pernoperná

mantra

pri ktorej naskakuje

husia koža

za jazdy do

nákupného centra

kde na mňa padá

hrošia lebo nemám

naozaj nemám

aj keď tá jahňacia vesta

je tak jemná

a prsník je kráľom

zvierat životodarná

studňa ktorá nevzbudzuje

strach aj keď je temná

ako septik z ktorého

vykúkam prsník je

na zjedenie ak je to to-

rta  

.kôň? zrejme biely.

je krásne visieť

v prenajatom priestore

v prísne stráženom areáli

medzi rebrami

sú miesto prstov krtince

z ich perspektívy je strhujúce

sledovať dikobraza tvojej samochvály

ale je bolestivé byť neprajník

v prenajatom priestore prievan líže

mlieko ale neubúda

ani mesiac za očadenými oknami

lebo je krásne byť živnostník

mať vlastné kľúče

medzi rebrami

v prenajatom priestore

v prísne stráženom areáli

je krásne visieť   

.cíp

stopy sú v snehu

ale sneh nie je

len vržďanie

v mojej predstave

budúcej

takže sústavne imitujem

neznáme

       kroky

priestranné ako dojem

že nevstanem

že sa ani nepokúsim

.stay (retro)

zostaň a nepýtaj sa

či to chcem

ako  to oklieštiť medzi slová

bez rezerv

(vypustiť napätie medzi dvoma?)

skrátka si rozober

že aj keď po lakte v dreze

tu nie si doma!

.krvné relé (retro)

píšem navzdory apatií

moje perverzné snahy

sa posierajú

            černejú cievy

veď si ma

         chyť

rež tvárou

27cm naprieč

                       

ústa pokožky

*

..necítim sa

nechaj ma v púšti

nech si hrdlačím

opotrebúvam dezén

len sa smej!

.clear (retro)

som tichý

skús ma chytiť

              za slovo

nastoknúť na háčik

*

sme stojaci

v strachu že vyslovím

čo sa ti nechcelo

pocítiť

len aby slovo neudrelo

jemne zachvievalo membrány

/čisté telo/

tvoje preexponované

dotyky

sa nestretnú s dôverou

         hltajú nemého

/bezprostredne po koite

ticho v kajute/

už sa mi nechcelo

mravčenie v obočí

nerovnosť

skalpel

v poslednej dobe

        neútočím

.nenávratne (retro)

praští konár-

singularita ladnej

                       -

keď nedotknutá

napriek tektonike

- -

nedarmo-

stopy sú na dne

a pohľad do hora

vyznieva

        nesúčasne

--

zapraští konár

radšej si sadnem

.pica kola

spod kopca zmizol tieň-

môj úkryt v ktorom oponujem

falickým elitám ako dub

jaseň brest

_z nich nakoniec len pne

pnúce sa akurát do nory

zádumčivosti

kam vlieza aj ja-

zvec

zatiaľ čo nora vniká pod paplón

ktorý rozvibruje

mesto

zviera

vec

v ruke konateľa deja

vu

paplón je v istých chvíľach tetiva

fakticita však nedojíma

objem je otázkou krúženia

v úkryte pod kopcom

odkiaľ volám

_donášku 

.komunikácia (retro)

kopovitá oblačnosť posiluje 
neochotu vychádzať

a stretať sa

i keď v priehradke je pršiplášť

kónické nechty perforujú mäkčený plast

-

nedôsledná integrácia deformuje

krovinorez pátra

čo nové načať

-

vysvitá celkom nejasná predstava

.fakturácia (retro)

sedimenty spálenej sušiny

latentné obrazy /metalických monád

lesklých protostrojov

PVC žilnatín/

dištinkcia podvojnej sily

-

vylúčte senzibilov

fotovoltaické otlaky

-

možno sa vyhnúť verbalizmu

konštantným symbolom

nahradiť pesar životným

podstatným menom ?

-

upomienka za nezaplatené teleinkaso

nedostatok prostriedkov

(ani 124)

heslovitú stať v prílohe

                        radšej ignorujem

.toto nie je poézia (štandardný model)

toto nie je štandardný text

o bolesti z odlúčenia

o samote

o masturbácií v dravej prírode

teda o stotožnení

keď vyťahuješ čereň plný chlpov

možno to evokuje solipsistické dojatie

možno to integruje tvoje ochlpenie-

ten pocit keď mizneš v tráve

ten pocit keď dav v tvojej predstave

ustupuje

keď vyťahuješ čereň plný údov

žiaden ti nepasuje

toto nie je Banbury market

toto vôbec nie je nutné

ale potajme topíš mača

svojho detstva

              čo ťa konfrontuje

vraj

ilúzia-triezvenie-reštart

štandardný model

(pod vplyvom negácie vlastných potrieb

už nikdy nevstal

osudným sa mu stali dekubity

a hnilobný opar)

vraj

úspechu predchádza zanietenie

alebo zápal spojiviek

potom mi zostáva čakať

kým očné pozadie 
                vyjaví čereň 
plný úskalí 
           alebo infarkt  

.not so real (retro 2008)

márne tvaruješ

pripodobnenia čistých foriem

len okusuješ sokel

trpíš ostňami

nepostihuješ neznáme presahy

škrieš o práve sa liahnucu báseň

nikdy ju nerozlúpneš

nikdy nestráviš dreň

si nedostatočný

neuskutočnený

neschopný

fake

.útulná (retro 2008)

útržky kože sa gúľajú vzduchom-

papierové lode  

              tonú v sprche

neprší!

záves premoknutý lúčom

sa láme vo dvoje

                ohnutá vieš čo dvíhaš

svedčia ti rozostlané

teplé paže

.predjarné etudy (retro 2008)

vošla

ako ihla do ľadu

nebadaný žblnkot spodných vôd

prísne pery obeleli-stvrdli

nemožno z nich vyčítať

krídlatú auru vkreslenú

v pohľade za ňu

*

môžeme otláčať prsty

do poddajného vosku

ostrie si vyhladzuje póry

listy spriehľadnievajú

na slnku

ktoré sa mocuje s krotkým

uhýbaním snehu

niekde sa ešte zatnú do záveja

prievanom vmetú prísľub ďalších

práve keď močím

.pol desiatej (deprivácia nehy)

na nos mi sadla vážka

blanité krídla

rozviali vlhkosť mokradí

vtedy si obďaleč kýchla

bolo pol desiatej

bolo pol desiatej

(už som ťa nevidel)

keď mi pod tričko

vletel chrúst

zaiskril krovkami

vzbĺkol

vzbĺkol mi na hrudi

potom len..

           pach

spálených chlpov

logická otázka

z akej bol čeľade

aký tak mohol mať

výkon oproti
vážke  cez ktorej blanité
krídla  som o pol
desiatej  zazrel
ako si  prihládzaš
ofinu  kúšeš
pery  ako si
v rozpakoch  z môjho
mlčania  

.pred tebou nahá? (retro 2008)

bezbolestné štiepenie lúčov na
operačnom stole
iskra
     v navlhčených očiach
     (snivá periféria)

túžba sa zdúva ako uzimená kurva
nepomáha kladenie rúk
dymová sieť v ktorej líham
keď ma omotáva
              volanie vrán
neartikulovaný ú žas

skrývam si vlhkosť pod nechty
a myslím na mesiac
ako ho bledá žena vykrajuje z cesta
a ja si netrúfam len tak ležať

hrám sa na nedochvíľnosť leta
kmeň ako brušká po kúpaní
celú noc vetrám
aby sny horúčne odleteli
                   bohvie kam..

.raňajky

otváram konzervu horiacim sláčikom

a dymovnica tvojho zátylku trúsi
srdcia stehlíkov

ktoré explodujú ako kolotoče plné dojčiat

ako pavúky v tvojom zátylku

ktoré ti neustále upravujú vlasy

mastné od lubrikantu vyznačujúceho sa

odlišnými vlastnosťami

od gélu na vlasy

od tužidla navyknutého na mäkkú klenbu

tvojho trupu

na jemné výboje erektilných prostredníkov

postupne vtláčaných do jamiek mojich očí

nevhodne umiestnených

na vypuklej ploche mojej pretvárky

ktorú nemožno typizovať

iba ak pinzetou na mäso

iba ak špendlíkom v trieslach

navodiť atmosféru blahobytu

digitalizáciu intímnych chvíľ

idealizovaných ako dopravná situácia

ako dátum spotreby ešte žijúcich tuniakov

ktorým otváram konzervu

horiacim sláčikom invokujúcim tvoju ruku

plávajúcu hore prúdom

prúdom drásavej prítomnosti symploké prúdom

bieleho jogurtu uvrhnutého do temnoty

tráviaceho traktu

uvrhnutého do tvojho meškania

ktoré zakopávam pod pravú obličku

žiariacu ako môj nos

plný tvojej prítomnosti

plný nových začiatkov preživších

z minulej zimy  

.kresadlo

v spánku mi z pootvorených úst unikajú
drobné stavovce

vnímam to ako úbytok potenciálu

ako celiakiu

ktorá sa prikradla v jeden zimný večer
keď naše telá práve zohriate
na prevádzkovú teplotu

zašramotili o seba ako reťaze

ako olovené patričky postkoitálnej letargie

ktoré mi nakoniec vešiaš na plece

v nádeji že sa zídu keď sa rozídeme

môžeme dúfať že to neskončí

reťazovou haváriou tvojich stavcov

že to nebol úmysel

ktorý sa ku mne prikradol ako čiasi ruka

na lôžku pre ňu nie je miesto

ani pre záhradné náradie

i keď tvoja snaha zúrodňovať

je ušľachtilá

lenže môj záhon ťa nepozýva
na etologické soirée

môžeme viesť dualóg ale to zviera

má celkom prirodzené chute

a tak teatrálne krešem o tvoj ekzém

potom sa sťahujem 
do svojej záhradnej skrýše

šepkajúc: pozor kúšem!

aj keď mi v spánku z pootvorených úst
unikajú skice

a odstredená plazma vraj pripomína
bobuľový výber

všetko sa s nami húpe ako slučka nad vodou

ako laso podhodené vydre

ale to zviera má celkom prirodzené chute

tiež sa len kníše na vode

keď na to príde bude nám jasné

kto čo chce

vnímam to ako úbytok potenciálu

ako neuspokojivú komunikáciu

.syr a mlieko

obloha sa zvažuje do misky s mliekom

neúnavné kordóny žabykláčov z nej pijú

a potom ich nachádzame s vyvalenými bokmi

žuť bobkové listy a mädliť si prirodzenia

lebo sa schyľuje k bezútešne slnečnému ránu

ktoré zatvára lodné koridory

a myšlienky myší

sú tak postrehnuteľné voľným pádom

.psychohygiena alebo môj vták nespí

mám problematický chrup

hypertenziu

skoliózu

chronickú nádchu

suché dlane

mastnú pleť

oslabenú imunitu

a možno aj preto

herpesy

herpesy

a zase

to slovo ktoré ma už nevzrušuje

som skrátka chorobný výplod

tvojich fantázií

neznámy čo ťa pozoruje

škárou v stene

astrálny pocestný

mám tvoju fotku v peňaženke

no nič na nej nie je

si iba jedna z tých

čo sa nikdy neusmeje

lebo sem nepatrí

lebo to provokuje

niekedy zaspávam v úzkosti

za oknom čviriká jediný vták

(možno škovránok

alebo čokoľvek bdelé)

vtedy ťa túžim nakresliť

lenže to neviem

tak si len

olizujem pery suché dlane

ponorené v kréme

niekedy takto nespím celé mesiace

za oknom čviriká jediný vták

nič o mne nevie..

.rokfort (retro)

ľstivá

      feminizácia-

niva uprostred

 

pozvoľna (v nikom?)-

 

vitrážne odlesky muších

steny obhmatkané

 

s chuťou

sa poberiem ďalej..

.administratívna etuda (retro)

sedím tu deň čo deň

myslím na sex a kedy mi zvýšia plat

aby som

ako mi radia mohol za kurvami

aj keď viac ako navlhčiť cigaru v pysku

by som chcel s niekym čumieť na mesiac

prežiť tak krehkú chvíľu

keď raší vňať a nepoznám slová

sedím tu deň čo deň a neviem sa smiať

tiahne sem od záchoda

každá nová šúcha stehnami

počuť len ženský rehot a fámy

snažím sa nepoddať