otváram konzervu horiacim sláčikom
a dymovnica tvojho zátylku trúsi
srdcia stehlíkov
ktoré explodujú ako kolotoče plné
dojčiat
ako pavúky v tvojom zátylku
ktoré ti neustále upravujú vlasy
mastné od lubrikantu vyznačujúceho
sa
odlišnými vlastnosťami
od gélu na vlasy
od tužidla navyknutého na mäkkú
klenbu
tvojho trupu
na jemné výboje erektilných
prostredníkov
postupne vtláčaných do jamiek mojich
očí
nevhodne umiestnených
na vypuklej ploche mojej pretvárky
ktorú nemožno typizovať
iba ak pinzetou na mäso
iba ak špendlíkom v trieslach
navodiť atmosféru blahobytu
digitalizáciu intímnych chvíľ
idealizovaných ako dopravná situácia
ako dátum spotreby ešte žijúcich
tuniakov
ktorým otváram konzervu
horiacim sláčikom invokujúcim tvoju
ruku
plávajúcu hore prúdom
prúdom drásavej prítomnosti symploké
prúdom
bieleho jogurtu uvrhnutého do temnoty
tráviaceho traktu
uvrhnutého do tvojho meškania
ktoré zakopávam pod pravú obličku
žiariacu ako môj nos
plný tvojej prítomnosti
plný nových začiatkov preživších
z minulej zimy