.výstelka

padám do mäkkého

mäkkosť sa mi zapletá do vlasov

ovíňa epitel

akoby som nesmel stáť

na tvrdej zemi

neustále sa prepadal

ladne

s narastajúcim uspokojením

zmyslami zliatymi v jeden

.hyperbolická

keď si vzrušená zvykneš preháňať

vzruchy prichádzajú v náhodných konšteláciách

nepredvídateľne zaplavujú tvoje periférie

explodujú v ústach

ja sa len do toho nechcem miešať

ale čo zmôže vôľa proti externalitám?

.január

prvé spoločné bývanie

už to nie sú

neporiadne spolubývajúce

ale muž po 30ke

čo prvý krát povedal zbohom mame

keď v jeho izbe

rozkladala sušiak

.kód

pri mechanických činnostiach si predstavujem

že som robot

zostrojený výlučne pre tento účel

cibrím svoj algoritmus

prehliadam diskomfort

eliminujem prípadnú vášeň

lebo aj keď dočasne môže viesť

k pozoruhodným výsledkom

v istom bode je chybovosť omnoho vyššia

a ide tu predsa o konečný súčet

po období tápania

na poli medziľudských vzťahov

som i tu pristúpil k optimalizácií

a pri kontakte s inou osobou

si taktiež predstavujem že som robot

v mnohých prípadoch android

s androidom v ruke

inokedy zas jednoúčelový stroj

simulujúci tu chyborodnú vášeň

v tomto prípade očistenú od

spontánnych výpadov

unáhlených gest

pohybov naprázdno

niekedy keď som sám cítim sa ako človek

.súlad

dnes sa cítim fajn

stále krehký ako porcelánový nočník

dlžný aj tým čo sú tiež na mizine

ale premáha ma ľahkosť

-

či už je to hormonálna nerovnováha

uvoľnený nos  

utíšené obličkové kamene

dnes mám pocit že sa prebúdzam do sobotného rána

a niečo ma čaká

.úprimne

nie si

až taký úžasný

ešte studený vzduch

vniká očami

do tvojho podzemia

že sa nepoddáš

opakuj dokola

veľavravná je husia koža

hĺbka vdychov a dĺžka výdychov

čo si počítaš

pochybnosť mizne na desať

ale ten hlas sa znova kdesi vynára

a pripomína

že na to skrátka nemáš 

.minulé

nebudeš sa ohliadať ani keď začuješ zdrobneniny

tvoje meno je teraz kameň

uteč alebo útoč

len nech to nie je zaváhanie

možno sa zasmej

a majte sa dobre

len žiadne zbytočné

slová

         bozky

                    podania rúk

spomínanie na domnelé chvíle blízkosti

nie nepamätám vtedy na oslave

ani po plese ani v Novom Sade

ani v Červenom Kláštore ani pri Chiemsee

všade som bol sám

.pokoj

toto je tvoje miesto

tu máš ruku

opodiaľ slezinu

kúsok ďalej torzo s rozdrapeným trupom

pod násypom hlavu ako prasknutú loptu

(i tak sa tam gúľala

bezmála dvadsať metrov)

z nej civí

nárazom potrhaný mozog

ak by si mohol žmurkneš

že toto je

ten vysnívaný pokoj

.kdeže

s vypätím síl

s otupenými zmyslami

vraciam sa sem

tu niekde to bolo

nemyslím že to nájdem

neviem či je to ešte 
dôležité

možno už by to bol neznámy pocit

nie ja vtedy

nie ja teraz

zbavený okolností a vôle

nečakám že to ešte príjmem

a keby aj čo potom

bol by to normálne

sebastredný príbeh

aké parodujem

keď sa chcem vymedziť

tu niekde sa

zamotávam a stagnujem

dlho to bolo na nevydržanie

bez seba z tvojich tajných miest

bez východísk

ktoré podrobujem rutine

.bez obmedzenia

možno mu chceli len popriať

dobré ráno

keď zôkol-vôkol

tak štebotavo

sa prebúdzalo

len jemu hneď iné prebehlo

hlavou

prebehol priechod

tesne pred taxíkom

ďalší si nevšimol

nezbadali sa navzájom

na ceste sa lesklo sklo

biele pruhy poliate krvou

boli zákernou šmykľavkou

..hlásite obmedzenie premávky

v jednom pruhu

našťastie zatiaľ bez zdržania..